Viem, má to význam

29. dubna 2012 v 23:24 | Mayah |  Na zamyslenie..

Každý deň stretávame stovky ľudí. Niektorých poznáme, niektorí sú nám cudzí, niektorí sa tvária, akí sú skvelí priatelia, a za prvým rohom sú schopní poohovárať polovicu školy.. Sú rôzni ľudia.

Človek je zaujimavá bytosť. Prv si spomenie na to, že ho priateľ raz sklamal než na to, že mu pred tým stokrát pomohol. Odpustí mu, no pri prvej hádke je schopný vyhodiť mu do očí aj záležitosti dva roky staré. Nie je schopný zabudnúť jedinú hádku, kedy má narodeniny si však bez pripomienky na facebooku nedokáže zapamätať. Kam ten svet speje?

O kom je reč?

Ľudia ubližujú. Ubližujú si nechtiac, možno s nádejou, že im táto zmena prinesie šťastie, po ktorom tak bažia. S odstupom času je však jediným úsmevným okamihom chvíľa, kedy sa pohrúži do vlastných myšlienok. Ubližujú si však nie len neúmyslne, ale aj zámerne. Takými ľuďmi by som sa najradšej nezaoberala, no čo sa stane, ak o niekom viete, že vás ohovára, že vám neverí, že vś možno len využíva, potrebuje pomoc v núdzi? V skutočnej núdzi..

Byť dobrým nemôže byť na škodu

Som ten typ človeka, ktorý si spraví obraz o človeku, no v prvom rade sa snažím prehliadať chyby a vyzdvihovať dobré vlastnosti. Kamarát mi hovorí, že v dnešnej dobe sa neoplatí byť dobrým, lebo ma budú využívať. Je to naozaj využívanie, keď to robím z vlastnej iniciatívy z lásky k blížnemu? Nemyslím si, že takéto skutky sa niekedy budú počítať k "ďalším zásahom" dotyčnej osoby. Je to vec názoru.

Nie každý je dobrý

Sú ľudia, o ktorých viem, že by mi vždy pomohli. Sú ľudia, ktorým verím keď povedia, že mi pomôcť nemôžu (v prvom rade sa snažím sama, no nie vždy to ide a každý sa potrebuje poradiť) tak je to pravda, tiež poznám takých, ktorých o radu ani nežiadam lebo viem, že mi nepomôžu, alebo poradia len tak, aby ma nejak vybavili a popripade si to u mňa mohli neskôr vybrať. Oplatí sa takým ľuďom pomáhať?

O čom to je?

Stretla som sa Xkrát s tým, že som počula, že ma niekto ohovára. Ohovára ma neopodstatnene (aspoň dúfam), pre dobre výsledky v škole, možno preto, lebo s každym vychadzam, a hľadajú si každú zámienku, aby na niekoho niečo vyhrabali. A šírili. Takých ľudí v uvodzovkách milujem, hlavne pred písomkami alebo v písomkovom období, kedy mi často píšu stále tí istí a prosia o radu. Nikdy som nie nepovedala (Pre spolužiačku bolo napr. veľmi obtiažne dať do googlu to, čo sa ma pýtala, a dať vyhľadať, tak som to tam napísala ja a poslala jej link - takto keď to píšem, znie to smiešne:D).

Také situácie milujem =.=

Predstavme si situáciu. Je noc, sedíš na chate, je nedeľa večer a ty sa práve chystáš do postele. V tom ti nabehne bublinka. Je taká modrá, taká pekná, jediná vec, čo ťa na nej irituje je odosielateľ. Zase tá známa herečka. Tiež sa ozve len vtedy, keď z toho môže mať prospech. Keď si od nej niekedy niečo potrebovala, nemala čas, alebo ti povedala, že jej maš napísať neskôr. Nemusíš chat ani otvárať a vieš, čo tam bude... Prosba.

Nemáš čas, únava ťa zmáha, a tá osoba ti práve vtedy napíše. ďalšia bublinka, vyzerá to naliehavo. A tak dobre, otvoríš, prečítať, tichý vzdych a lá už je to tu zase. Máš dve možnosti: a) Pomôcť, venovať tej osobe ešte 20 minút na úkor sladkého spánku b) napísať jej, že ideš akurát spať, nech ti napíše inokedy..

Ja sa v takejto situácii ocitám často. Od takých ľudí si už pomoc ani nepýtam. Veď viem, že "nemajú čas" alebo "práve odchádzajú", to však len pod podmienkou, že budú ešte hodinu online na chate. A aj tak zvolím prvú možnosť (aspoň sa snažím, niekedy to fakt neide. Čo už, ak ťa nemajú radi bezdôvodne, nie je nič lepšie než dať im dôvod, aby si ho mohli upraviť podľa seba =.=). Podľa možnosti t vybavím čo najskôr a nechám to tak. Akoby sa nič nestalo.

Má to vyznam?

NEbaví ma stále počúvať "Nemôžeš byť na nich dobrá, zneužijú to", "Dobrí ľudia končia ako poslední" alebo "Oni by to pre teba neurobili". Oni by to pre mňa neurobili.. A čo sú oni, aby mi mohli hovoriť, komu môžem a komu nemôžem pomáhať? Nemôžem si napísať zoznam ľudí, ktorým som ochotná pomôcť, a na ostatných sa vykašľať ako na tie známky z matematiky (3,3,2 -.-" Ale je to jediný predmet, v ktorom som na tom takto zle (: ). Nemôžeme odmietať pomôcť Ľuďom len preto, lebo "Oni by to pre teba neurobili". No-a-čo? Som ja taká úbohá, aby som sa správala rovnako, ako oni? Nie, nie som. Som natoľko nad vecou, že som schopná tolerovať ich a pomôcť im bez ohľadu na to, či by to oni spravili a bez nároku na to, aby mi to niekedy vrátili.

Áno, má to význam


Ak by sme pre druhých nerobili podobné skutky, chodili by sme po zemi ako mrtvoly. Bez nároku na lásku či pochopenie. Bezpredmetne by sme sa oháňali dohodami a ponukami, v ktorých je ťažko povedať, kto z toho viac zarobí. Nemôžeme prestať robiť nezištne skutky len preto, lebo si na to druhá strana nespomenie.

Tuto keď niekoho sklamete a odpustí vám, smelo vám to opäť vyhodí na oči. KEď mu pomôžete, rýchlo zabudne. Tam HORE je iná politika. Keď sklameš, odpustí ti, a nikdy ti to nepripomenie. Každý dobrý skutok ostáva zapísaný.

Táto zem potrebuje ľudí, ktorí budú robiť dobré skutky bez nároku na odmenu. Ak statíme takýchto ľudí, nebudeme už viac ľuďmi.





 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama