Květen 2012

Again behind the reality :)

27. května 2012 v 11:21 | Mayah |  Site
Čauté :)

Mojou veľkou záľubou je fotografovanie :) ALe facebook si spamovať nechcem a nechcem ani FB stránku, kde by som sa najskôr musela znížiť k vete typu "Ahoj :) Daš like pls? :) *link*" :D:D

Vyriešila som to inak :) CLICK HERE na presmerovanie na blog, kde uverejňujem len fotky a pár "site" príspevkov :) Vďaka za návštevu :)

Som nádej, teší ma =)

26. května 2012 v 19:38 | Mayah |  Od buka do buka :D
Ahoj :)

Som Nádej, ak si nepamätáš:) Opäť ti píšem, lebo mám pocit, že na mňa niekedy zabúdaš, alebo sa tváriš, že neexistujem. Stalo sa niečo? :O

Poznáme sa od detstva :) Pamätám si, ako sme spolu behali po lúkach za domom tvojej starkej. Ležali sme v tráve, aj keď sme vedeli, že pár metrov od nás je mravenisko. Spolu nám bolo vždy dobre a úsmev, ktorý som dostávala od teba, bol pre mňa najkrajším darčekom. V poslednom čase sa mi ale zdá, že ma ignoruješ. Mrzí ma, ak som ti niečo spravila, ale musím vedieť čo, aby som to už nikdy viac nespravila a mohli sme sa opäť zabávať :)

Veľa ľudí na mňa zabúda, keď sa stane niečo zlé. Keď sa niečo zkomplikuje, no často aj s vekom. Som len nejaká hračka v detstve? Prečo sa nestretávame aj teraz, keď už nie si malé dieťa? Neverím, že je niečo dôležitejšie než úsmev, ktorý máš taký krásny a o to úprimnejší, keď som s tebou :) Pýtala som sa mamky, čo sa mohlo stať, prečo som vyškrtaná z tvojho života. Poradila mi, nech ti napíšem, nech ti pripomeniem naše pekné chvíle a ubezpečím ťa, že ja ťa nechcem nechať osamote bez snov :)

Viem, že už nie si dieťa. Škola ťa určite vyčerpáva, ľudia trápia, rodina komplikuje a častorkát nevieš, kde ti hlava stojí. Možno zabúdaš, ale ako dieťa som sa od teba napočúvala toho, že celý život nechceš robiť nič, čo nemusíš a nič, čo ťa bude zosmutňovať. Že chceš stráviť celý život po mojom boku a že mi veríš, že spolu nám bude dobre, že s mojou pomocou si budeš vedieť splniť všetky sny, o ktorých snívaš. Máš na to teraz iný názor?

Život prináša mnoho príležitostí a my máme vždy na výber. Nie je nič, čo musíš urobiť. Sú len veci, ktoré je potrebné urobiť. Naše rozhodnutia nesú následky. Niekedy príjemné a niekedy sa chceme uzavrieť pred celým svetom. Zamknúť sa do izby a výjsť až vtedy, keď bude svet opäť normálny, opäť ako kedysi. Mám pre teba ale zaujímavú novinku: Nič nikdy nebude tak, ako to už raz bolo. V tomto je život krásny, len ľudia majú tendenciu chápať každú zmenu ako zmenu k horšiemu.

Bolí ma, keď plačeš. Trápi ma, keď ma pri sebe nechceš, alebo sa snažíš žiť bezomňa s tou atrapou úsmevu na tvári. Kamaráti ma volajú vždy, keď je ti zle alebo smútiš, no ty ma nikdy nepustíš k sebe :/ Nikdy nie vtedy, kedy by som ti najradšej pomohla najlepšie, ako viem. Spomenieš si na mňa občas pri novej príležitosti alebo dobrej správe, ale v inom prípade sa tváriš, akoby sme sa nepoznali. Akoby sa naše úsmevy nikdy nestretli.

Týmto listom ťa vyzývam. Nie je situácia, ktorú by som ti nepomohla vyriešiť :) Nie je bôľ, z ktorého by som ti nepomohla :) Nie je strach, pred ktorým by som ťa neochránila :) Chcem ťa sprevádzať životom a ukazovať ti jeho svetlé stránky :) Tak ako v detstve, spomínaš? :)

Budem rada, ak na môj list zareaguješ čím skôr :)

S láskou
Tvoja Nádej :)

Cestovanie :)

26. května 2012 v 18:44 | Mayah |  Od buka do buka :D
Lúčim sa s rodičmi a vyražam do sveta. Z môjho auta cítim všetky prosby a sľuby, ktoré sa mi o toto auto postarali a tiež je milým dôkazom, že ma rodičia majú veľmi radi, čo by som vedela aj bez auta, ktoré mi kúpili. Báli sa pustiť ma do sveta takú neskúsenú, no koniec koncov vodičák už mám, zmaturovala som a neidem sama, ide so mnou môj najsuperky kamarát, takpovdiac soul brother :) Pár rokov sme sa na túto životnú výpravu vyberali a tak konečne po tom nekonečnom plánovaní vyrážame do Španielska...

Najlepšie na tomto výlete je nepochybne to, že môžem šoférovať, môžeme počúvať rádio alebo sa rozprávať, môžeme sa smiať, robiť si prestávky kde len chceme a pre každý prípad je tu, ak by som si niečo na ceste nevšimla. Rozprávame sa o tom, čo všetko chceme vidieť, kde všade pôjdeme, kde sa ubytujeme, kde sa chceme odfotiť a čo v Barcelone vlastne tie dni budeme robiť, aj keď sme si to už pred tým tisíckrát hovorili a vraveli tiež, aké to bude peckové :D Je to ako pesnička, ktorej slová poznáš. Noačo, že si ju už raz počul, púšťaš si ju znova, lebo sa ti páči :) No a tak sme v Španielsku, na miestach, ktoré sme doteraz videli len na fotkach na googli, vidíme spôsob života, akým žijú a porovnávame to s naším krásnym Slovenskom. Zažívam životnú katarziu (:D:D) a neverím, že som konečne tu. Cítim len ten skvelý pocit, keď sa ti splní jeden veľký sen, o to viac, že sa splnil obom :) ...


... A vtedy si uvedomím, že sedím doma na posteli natočená k notebooku, pozerám sa sama neviem kde a nemám ani auto, ani po maturitách, ani takýto výlet vo výhľade najbližších pár rokov -.-" ...

Milujem cestovanie :) Vždy mám také pokušenie keď sedím v buse, aj keď viem, že mám lístok do mojej dediny, častokrát mám nohy pripútané k autobusu a vnútorný hlas mi hovorí, aby som ostala sedieť, aby som šla až na konečnú.. Aj takéto niečo v skutočnosti plánujem v lete, no s tym, že si listok aj zaplatím :D.. Nevadia mi dlhé cesty autobusom, vadia mi tie krátke, pretože si dosť neuvedomím tú náladu z cestovania. Vždy mám v buse, ale aj v aute pocit, že idem niekde ďaleko, niekde preč, ďaleko od všetkých.. a zrazu musím vystupovať. Potom som mimo povedzme 10 minút, tak akurát, aby som došla od zastávky domov, a opäť sa musím vrátiť do krutého sveta reality, kde sa so mnou nikto nebaví a jediná konečná je piatok po škole :D

Najväčším cestovateľským snom je Španielsko - Barcelona :) Tie riadky hore som si nevymyslela, verím, že raz to tak určite spravíme, ale dovtedy to môže byť akurát peknym spôsobom, ako so sluchatkami v ušiach unikám z reality ;)

Na fotke je fľaša, ktorú mám na parapete, obsahuje cez dvesto jedno/dvoj/päť centoviek, ale aj normálnych peňazí dokopy v hodnote 20 eúr. Toľko som dnes napočítala v mojej hlinenej kravičke a rozhodla som sa uľahčiť si beznádej bežnych dní tým, že som si na fľašu od zavaranin nalepila nálepku s mojim cieľom a od dnes šporím :)

A čo vy? Radi cestujete? :) Kde by ste chceli ísť najradšej? :)

Myšlienka na dnešný deň.. 26.5.2012

26. května 2012 v 18:12 | Mayah |  Na zamyslenie..
Dnes som čítala zaujímavú úvahu od Ľ. Pajtinka

Ako si vážime čas:
Ak chcete zistiť, čo znamená jeden rok, spýtajte sa študenta, ktorý musel opakovať rok štúdia.
Ak chcete zistiť, čo znamená jeden mesiac, spýtajte sa matky, ktorej sa dieťa narodilo o mesiac skôr.
Ak chcete zistiť, čo je to jeden týždeň, spýtajte sa redaktora týždenníka.
Ak chcete zistiť, čo znamená jedna hodina, spýtajte sa dvojch zamilovaných, čo na seba čakajú.
Ak chcete zistiť, čo znamená jedna minúta, spýtajte sa niekoho, komu ušiel vlak či lietadlo.
Ak chcete vedieť, čo znamená jedna sekunda, spýtajte sa toho, čo prežil autohaváriu.
Ak chcete vedieť, čo znamena jedna stotina sekundy, spýtajte sa držiteľa striebornej medaily z olympiády.
Čas na nikoho nečaká. Človek by mal prežívať každý okamih svojho života. Každý deň a každú chvíľu. Vážme si čas, ktorý nám bol daný do vienka, aby sme ho využilii múdro a zmysluplne.


Koľko času denne strávime za počítačom? Za seba môžem povedať, že veľa. Nesnažíme sa obohatiť svoje dni preto, lebo si hovoríme, že dnešok je taký istý ako včerajšok a zajtrajšok tiež nebude iný. Kto o tom rozhoduje, aký máme deň? Nie je vám ľúto celý deň nič nerobiť? Takto zahodiť 24 hodín z vášho života?

Ľudia by sa mali čím skôr prebrať a uvedomiť si, že život je len jeden a citát "Ži každý deň tak, akoby bol tvojim posledným" má niečo do seba. Môžeme si povedať "Ľahko sa to hovorí, ale čo keĎ nemám čo na robote?" Vyraz do prírody! Vyraz do obchodu kúpiť si nejakú maličkosť, niečo sladké. Nájdi si zaujímavé články na internete, zaujímaj sa o rodičov, skús s nimi tráviť viac času a mať s nimi väčšiu trpezlivosť. Vysvetľuj. Nikdy nehovor nie na žiadnu normálnu príležitosť. Tým sa zatváraš pred svetom.

Človek častokrát nespozná šancu, pretože prichádza v obyčajnom oblečení. Aj princezná musela pobozkať žabu, aby sa zmenil na princa. Nestoj tu a nerozmýšľaj nad tým, čo si už dnes mohol spraviť, alebo čo spravíš a v akom poradí, neplánuj, rob. Budeš mať väčšiu chuť do všetkého :)

Serusté :D

26. května 2012 v 17:58 | Mayah |  Site
Nebola som tu dlhšie, lebo sa mi opäť začala škola :) Medzitým sa toho ale veľa udialo, spomeniem snáď len koniec tohtoročnej Ligy majstrov a Majstrovstvá sveta v ľahovom hokeji :) Myslím že výsledky spomínať nemusím, všetci to vieme :) A tešíme sa :) O rok budeme mať určite väčšie aj sebavedomie aj zručnosti a celkovo, ja som rada už len zato, že sme postúpili cez Kanadu :) Total like a boss poslať domov takých frájov :DA čo ide o Česko.. Samozrejme že ako Slováčka sa teším, že sme postúpili a že po dlhom čase sme porazili my Čechov. Trošku ma pobúrili tie české facebookové stránky typu Slovensko vyhralo, lebo je tréner Čech alebo Modlíme sa za pád lietadla slovenských hokejistov.. Veď sme susedia, niekedy sme boli jedna krajina :) Nemali by sme súperiť a nemali by sme sa ponižovať a osočovať.. Tento obrázok to vyjadruje krásne :)


Preklad:
1. Niekde v Československu 1. januára 1993..
2. Hej vieš o tom, že sa naše krajiny rozdelia!
3. Čo?! Nie sme dosť malí aj bez toho? Prečo?
4. Máš rád ľadový hokej? - Kurnik áno!:D
5. Tak si len predstav..
6. Budeme vyhrávať dvakrát toľko medail ;)

:)) Krásne :)

1. 5. 2012 - Výhľad z mojej bytovky (:

3. května 2012 v 14:00 | Mayah |  Fotografie
Som síce marod, ale keďže ocko potreboval pomoc a vonku bolo večer ešte pomerne teplo, vyšla som za ním na strechu našej trojposchodovej bytovky :) Uplne inak to vyzeralo, celá dedina :) Niekedy je najlepšie, čo môžete urobiť, pozrieť sa na vec objektívne :) (Klikni s pravým a daj zobraziť obrázok :] )


Už to asi bude končiť.. (:

3. května 2012 v 12:49 | Mayah |  Site

Všimli ste si? Čím ďalej tým častejšie čítam statusy typu "prší" a "búrky" a "chladno"..:D A ja si sedím v posteli, silné slnečné lúče odbíjajú žalúzie, no teplo je tu aj tak dosť a vegetim si čítajúc také správy v predstave, že to do 2 dní bude u nás ..:D Deja vu milí moji, toto isté tu bolo aj v máji minulého roku :D Také horúčavy a niekedy uprostrd mája boli také búrky, čo sme ani nemuseli zapaliť svetlo a blesky nam robili kvalitnejšie osvetlenie :D Memories, pretože byvam pod lesom a naša bytovka má údajne nepoužiteľny hromozvod..:D :D
Obrázok fotila moja sestra niekde pri Prahe :)

A čo vy? Aké je u vás počasie? (: Tiež prší?..:D

6-nohému chlapčekovi Umarovi Farooq už lekári pomohli (:

3. května 2012 v 11:54 | Mayah |  Articles
Ťažko sa na to pozerá, vidieť malé dieťa, ako sa trápi s nejakou vadou. Ako vidíme, že nie je normálne, teda aspoň ho tak nikdy nebudú brať. Akú silu a vieru musia mať ich rodičia, ktorí by svoje dieťa aj napriek všetkému nevymenili za zdravého jedinca. Niekedy to bolo o tom že sme si priail, aby dieťa, čo sa má narodiť, bolo pekné, múdre, šikovné, nadané, a teraz? Každý sa mohlí len zato, aby bolo zdravé...


Toto je Umar Farooq. Niekoľkotýždňový chlapček, ktorý sa narodil RTG technikovi a jeho žene v Pakistáne. Ťažký život si pre chlapčeka pripravil osud, no lekárska komunita v Pakistáne sa snažila 8 hodinovou operáciou pomôcť malému chlapčekovi, aby mohol viesť normálny život s dvomi nôžkami. A tak po 8 hodinovej operácii v National institute of child health v Karachi sa podarilo úspešne oddeliť od malého telíčka 4 končatiny, ktoré údajne patrili "parazitnému dvojčaťu" (laicky - emryo sa neoddelilo pred vývinom, a tak sa dvojča vyvijalo na ukor tohto chlapčeka, tak som tomu aspoň ja pochopila).

V týchto dňoch sa rodičia môžu tešiť z úspešnej operácie a tiež z toho, že ju vôbec chlapček mohol podstúpiť, pretože rodina je chudobná a nebyť vládnej charity, dieťa by na operáciu nemohlo ísť, lebo by si ju nemohli dovoliť. Operácia vyšla na viac ako 6 600 dolárov, čo je 5 026, 27 eúr. Umar Farooq je na oddelení intenzívnej starostlivosti a ak sa dobre prelieči po operácií, bude schopný ďalej rásť ako normálny chlapček (:

čítaj viac TU (sk) TU (eng) alebo TU (eng) :)


V takýchto chvíľach by si mal človek uvedomiť, aké šťastie má, že je taký aký je..